Obec Valča sa nachádza pod výbežkami vrchov Lúčanskej Malej Fatry, v ústi Valčianskej a Slovianskej doliny. Patrí do okresu Martin. Prístupové cesty vedú z dvoch susedných obcí, z obce Príbovce (viviálna cesta) a z Trnova. Obec sa nachádza na úpätí vrchu Kriváň, vo Valčianskej pahorkatine. Valčianska pahorkatina sa rozprestiera od obce Bystrička (pri Martine) až po susednú obec Valče, obec Slovany, resp. Kláštor pod Znievom.
O pôvode názvu obce Valča existuje viacero variantov. Jeden z nich tvrdí, že názov pochádza od jednej z mnohých činností obyvateľstva v minulosti, t.j. vaľkanie súkna. Druhá je podľa prvého známeho majiteľa pôdy, na ktorej sa v súčasnosti rozprestiera obec Valča, podľa človeka menom Volko, takže Volkova zem. Tretia možnosť sa opiera o jednu legendu o Kozmovi a Bánovi. Obec je nazvaná podľa Volka, vnuka komesa Radona z Príboviec. Spomína sa od roku 1252 ako Wolka, z roku 1262 ako Volcsa, Wolcha, z roku 1534 ako Walcha, maďarsky ako Valcsa. Obec patrila panstvu Zniev, koncom 18. storočia komore, v 19. storočí študijnému fondu. V roku 1715 mala 56 domácnosti, v roku 1784 mala 124 domov a 955 obyvateľov, v roku 1828 mala 120 domov a 1163 obyvateľov. Pracovali v lesoch, zaoberali sa olejkárstvom a šafraníctvom. V rokoch 1850-1910 sa mnohí vysťahovali.
Za I. ČSR pracovali obyvatelia v poľnohospodárstve a v lesoch. Od roku 1943 podporovali partizánske skupiny na okolí, časť obyvateľstva sa zapojila do SNP. Pre pomoc partizánom vlasovci miestnu časť Brčná vypálili. Osada Brčná sa spomína od roku 1784.
Z obce Valča pochádzajú aj olejkári a šafraníci. V obci sa nachádza kaštieľ a vedľa neho olejkárske domy. Valčianski olejkári a šafraníci sa preslávili vo vtedajšom cárskom Rusku, Perzii, Španielsku a v Istanbule (na celom území Európy).
Dominantou obce Valča je Kostol Povýšenia sv. Kríža postavený na mieste starého kostola z 11. storočia. Patrónkou kostola a obce Valča je sv. Kríž, ale aj sv. Helena, ktorej koruna je vyobrazená v erbe. Na mieste starého kostola (na ktorého základoch stojí ten súčasný) bolo kedysi drevené hradisko, ktoré bolo najskôr vypálené. Vo valčianskych poliach kedysi dávno stál Kostol Nepoškvrnenej Panny Márie, avšak už veľmi dlho neexistuje, bol zrútený. V roku 2001 bola postavená a vysvätená Kaplnka Panny Márie Lurdskej v parku pred kostolom. V chotári obce sa nachádza viacero drevených krížov, murovaný kríž sa nachádza na začiatku ulice Priehrada (príjazdová cesta ku kostolu, od hlavnej cesty). V obci sa okrem kaplnky Panny Márie Lurdskej nachádza kaplnka Jána Nepomuckého.
Obec Valča má aj niekoľko významných rodákov: Karol Cengel, prírodovedec -zoológ, entomológ, lesník, ochranár a preparátor. Ján Andel, spisovateľ, písal hlavne pre deti a mládež. Bol organizátorom kultúrneho života obce a taktiež bol aj kronikárom. Svetozár Pavlík - v 60. rokoch 20. storočia patril k najlepším kulturistom Československa a preslávil Valču aj v zahraničí. Svetozár Pavlík je bývalým trénerom reprezentácie Slovenska v kulturistike a vychoval mnoho majstrov Európy a majstrov sveta. Stanislav Zachar - staviteľ, rytier rádu sv. Silvestra, tento titul mu udelil pápež Pius XI., vo Vrútkach naplánoval Zacharovu vilu , okrem nej viacero významných budov vo Vrútkach a množstvo kostolov po celom Slovensku (práve preto mu bol udelený titul rytiera rádu sv. Silvestra). Je to veľmi významný valčiansky rodák. Imrich Matej Korauš - lekár, učiteľ, vojak. Bol zaslúžilým vojakom, avšak vo veku 35 rokov prešiel do sféry školstva - bol profesorom matematiky, chémie a telesnej výchovy na evanjelickom gymnáziu v susednom Kláštore pod Znievom - toto gymnázium bolo jedným z prvých troch slovenských gymnázií (okrem tohto boli gymnáziá v Revúcej a v dnešnom Martine). Bol pochovaný v Kláštore pod Znievom.
V súčasnosti má obec Valča 1 633 obyvateľov. Vďaka tomu je 5. najväčšou obcou regiónu Turiec. Už veľmi dlho v obci prevažujú katolíci, len zopár rodín je v evanjelickej cirkvi. V období pred prvou svetovou vojnou v obci žila jedna židovská rodina.. V obci sa vyskytuje mnoho priezvisk; najrozšírenejšie sú napríklad: Ruman, Korauš, Bučkuliak.
